TeX spracováva text po odstavcoch a má snahu zarovnávať (až na posledný riadok) pravé okraje riadkov ( \raggedright vypína túto jeho zarovnávaciu snahu). Pri tom môžu vzniknúť nasledujúce problémy:
Vsunieme namiesto medzery znak ~ (explicitná špecifikácia \tie ), ktorý jednak zabraňuje zlomu na príslušnom mieste, jednak tam vkladá medzeru ( napr. veta~5, s~úsmevom, ... ).
Dáme uvedené spojenia do \hbox{...} alebo \text{...} , napr. \text{Toto nechcem rozdeliť} .
Niekedy sa stáva (veľmi zriedka), že TeX zlomí riadok na mieste pomlčky. V tomto prípade, analogicky ako v predchádzajúcom, stačí uvedenú vec dať do \hbox{...} alebo \text{...} , napr.\text{kapitola B---8} . AmSTeX poskytuje naviac možnosť zákazu zlomu okolo týchto znakov napísaním @-, @--, @---.
\nolinebreak zakazuje prechod na nový riadok v textovom móde.
\nomathbreak zakazuje prechod na nový riadok v matematickom móde. Pozri 5.kapitolu nazvanú "Matematický" mód
TeX pri spracovávaní odstavca "uvažuje" aj o rozdeľovaní slov pomocou svojho slovníka. (Štandardne nastavený slovník na anglické rozdeľovanie, existujú však už aj slovenské a české slovníky.) Niekedy sa však môže stať, že nevie rozdeliť nejaké slovo (prípadne matematickú formulu) a aby neprekročil nastavenú hranicu rozťahovania medzier medzi slovami, necháva časť textu presahovať za pravý okraj. Prejavuje sa to pri spracovávaní hláškami typu "Overfull...", pri pozeraní (príp. tlačení) čiernymi obdĺžnikmi v príslušnom riadku. V tomto prípade musíme byť nápomocní pri rozdeľovaní riadka.
Ak nevie rozdeliť slovo, môžeme mu povedať, ako ho má rozdeliť: vkladaním rozdeľovníkov, napr. Slo\-ven\-sko (vzťahuje sa len na toto jedno konkrétne slovo na danom mieste), alebo zaradením slova do vlastného slovníka, napr. \hyphenation {Slo-ven-sko Pra-ha} (rozdeľovanie sa bude vzťahovať na presné konkrétne tvary slov v celom texte). U takýchto slov TeX už nepoužíva rozdeľovací algoritmus.
Môžeme násilne zlomiť riadok pred miestom kolízie (napr. pred mat. formulkou): \linebreak spôsobí prechod na nový riadok s tým, že obsah riadku ukončeného týmto slovom je roztiahnutý na celú šírku stránky, \allowlinebreak povoľuje prechod na nový riadok v textovom režime tam, kde by to TeX štandardne neurobil, napr. po znaku \ v textovom režime ( napr. vstup\allowlinebreak výstup, ... ). \newline spôsobí prechod na nový riadok a obsah riadku nerozťahuje (teda napr. \newline\newline vynechá prázdny riadok).
Môžeme tiež povoliť väčšie medzery medzi slovami zväčšením hodnoty \tolerance (preddef. hodnota 200).
Ak nám nevadia presahy, ale len čierne obdĺžniky, tie odstránime napísaním \NoBlackBoxes , opätovné zapnutie \BlackBoxes . (Možno prepínať kdekoľvek v texte, vzťahuje sa vždy na príslušné časti textu.) Pri písaní matematickej formulky TeX zlomí riadok len po binárnej relácii alebo binárnom operátore (len výnimočne). \mathbreak je násilný prechod na nový riadok v matematickom móde. \allowmathbreak je povolený prechod na nový riadok v matematickom móde na mieste, kde by to TeX štandardne neurobil.
Ak nie sú medzery za interpunkčnými znamienkami, tak nebudú ani na výstupe, ak sú, TeX tam nechá podľa predchádzajúceho práve (Pozri bližšie) jednu. TeX dáva väčšie medzery po interpunkčných znamienkach ako medzi slovami ( \frenchspacing vypína tento efekt, \nonfrenchspacing opäť zapína spomínaný efekt). Podľa našich noriem by mali byť medzery medzi slovami rovnako veľké, ako po interpunkčných znamienkach, ináč to možno využiť napr. pri písaní literatúry. Preto pozor na interpunkčné znamienka, ktoré nie sú koncom vety, alebo ktoré sú predchádzané veľkými písmenami.
Malé písmeno nasledované interpunkčným znamienkom je normálne považované za koniec vety, preto musíme zvlášť ošetriť prípad, keď tomu tak nie je. Buď pomocou ~ ( napr. dr.~Švejk , ~ naviac zabraňuje i zlomeniu riadku), alebo pomocou \. ( napr. dr\. Švejk ), alebo pomocou \|_| ( napr. \|_| písanie takýchto skratiek ).
Veľké písmeno nasledované interpunkčným znamienkom je normálne považované za skratku, preto treba zvlášť ošetriť prípady, keď je koncom vety. To buď pomocou @. (@!, ...), alebo pomocou kľúčového slova \null ( napr. spolok UNIBA\null. ).
TeX sám rozdeľuje text do stránok a má snahu zarovnávať (až na poslednú stranu) spodný okraj strany ( \raggedbottom vypína túto jeho snahu). Nasledujúce kontrolslová špecifikujú "násilné" operácie v súvislosti so stránkovými zlomami.
\pagebreak medzi dvoma odstavcami je nútený prechod na novú stranu, text na stránke je roztiahnutý na celú výšku strany. Ak ho použijeme v odstavci, prejde na novú stránku za riadkom, v ktorom sa vyskytlo. \pagebreak nefunguje v matematickom móde. (Pozri odsek nazvaný Zarovnávanie centrovaných formuliek v Kapitola 5)
\newpage má rovnaké použitie ako \pagebreak, ale nerozťahuje obsah textu na celú stránku a nesmie byť použitý vo vnútri odstavca.
\nopagebreak zakazuje prechod na novú stránku. Ak chceme zakázať prechod na novú stránku za matematickým textom, musíme použiť \nopagebreak vo vnútri matematického módu. Pozri 5.kapitolu nazvanú "Matematický" mód
\displaybreak ( \allowdisplaybreak , \allowdisplaybreaks ) prikazuje (umožňuje) prechod na novú stránku v matematickom móde medzi $$...$$. (Pozri odsek nazvaný Zarovnávanie centrovaných formuliek v Kapitola 5)