(*) \input amstex |
riadok nemusí byť uvedený, pokiaľ už máme súbor AMSTEX.TEX skompilovaný, t.j. vytvorený súbor AMSTEX.FMT |
(*) \documentstyle{amsppt} |
všetky veci uvedené v tejto kapitole sa týkajú práve uvedeného štýlu, je možné vytvárať si vlastné štýly a do zátvoriek napísať ich názov |
{preambulové veci} | (Pozri odsek nazvaný Preambulové príkazy a príkazy na úpravu celého článku ) |
\topmatter | (Pozri odsek nazvaný Hlavičkové príkazy ) |
\title ... \\... \endtitle | |
\author ... \\... \endauthor | |
\affil ... \\... \endaffil | |
\address ... \endaddress | |
\email ... \endemail | |
\dedicatory ... \enddedicatory | |
\date ... \enddate | |
\thanks ... \endthanks | |
\translator ... \endtranslator | |
\keywords ... \endkeywords | |
\subjclass ... \endsubjclass | |
\abstract ... \endabstract | |
\toc ... \endtoc | |
\endtopmatter | |
(*)\document | |
{vlastný dokument} | |
\Refs | |
{zoznam literatúry } | (Pozri odsek nazvaný Písanie literatúry ) |
\endRefs | |
(*)\enddocument |
\title Lucid operators on Banach spaces \endtitle \author Peter Kissel and Eberhard Schock \endauthor \affil Universit\"at Kaiserlautern\endaffil \address Universit\"at Kaiserlautern, Mathematik, Postfach 3049, D-6750 Kaiserslautern, Bundesrepublik Deutschland \endaddress \email xx\@yy \endemail \address Universit\"at Kaiserlautern, \dots \endaddress \email xx\@yy \endemail \dedicatory Dedicated to \dots \enddedicatory \date March 18, 1991 \enddate \thanks The authors would like to thank Prof.\ J.~R.~Retherford, Baton Rouge, for many stimulating discussions\endthanks \translator \dots \endtranslator \keywords Operator ideals, unconditional convergence\endkeywords \subjclass Primary 47D30;~Secondary 40A30\endsubjclass \abstract We consider an ideal of operators which have a pointwise unconditional representation and we investigate the relationship between them and some other operator ideals.\endabstract \toc \widestnumber\head{1.1.} \widestnumber\subhead{1.1.1.} \specialhead{1} Toto je ``specialhead'' nadpis \page 1\endspecialhead \head{1.1.} Toto je ``head'' nadpis \page 2\endhead \subhead{1.1.1} Toto je ``subhead'' nadpis\endsubhead \subsubhead{} Toto je ``subsubhead'' nadpis \endsubsubhead \endtoc \endtopmatter \document A tu začína text článku \dots \enddocumentčoho výsledkom je:
Môžu byť uvedené v ľubovoľnom poradí, čokoľvek je možné vynechať. Grafickú úpravu (typ písma, umiestnenie textu, preddefinované písanie niektorých vecí, napr. slova "Abstract") robí štýl sám.
Ak chceme zrušiť preddefinovanie nejakej veci (napr. typ písma, vkladanie textu), použijeme \nofrills za príslušným kľúčovým slovom. Napr. \abstract \nofrills{\smc Stručný obsah.}...\endabstract.
Viacriadkové hlavičky, ktoré sú centrované (\title,\affil,\author, \dedication) sú tiež samy rozdeľované do riadkov, explicitný zlom riadku je v tomto prípade špecifikovaný pomocou \\. Na ostatné hlavičky sa vzťahujú normálne odstavcové príkazy. V hlavičkách, ktoré sú písané ako poznámky pod čiarou (\thanks) musí byť koniec odstavca špecifikovaný \endgraf
Okrem \address, \email a \thanks môžu byť ostatné hlavičky použité najviac raz.
Každý \email musí byť predchádzaný \address.
\toc | |
\widestnumber \head {1.1 } |
Použijeme, ak chceme zmeniť šírku odsadenia \head-nadpisov, preddefinovaná šírka na ,1.' |
\widestnumber \subhead {100.1 } |
Použijeme, ak chceme zmeniť šírku odsadenia \subhead a \subsubhead-nadpisov, preddefinovaná šírka na ,1.1.' |
\specialhead {... }... \page ... \endspecialhead | |
\head {... }... \page ... \endhead | |
\subhead {... }... \page ... \endsubhead | |
\subsubhead {... }... \page ... \endsubsubhead | |
... |
Uvádzajú sa názvy jednotlivých kapitol, ... v poradí, v akom sa vyskytujú v článku. Do {... } sa píše číslo kapitoly (pokiaľ ho nechceme niekde uviesť, nutné napísať {}). Parameter \page je nepovinný, udáva číslo strany, kde začína uvedená kapitola. |
\endtoc |
V preambulovej časti by sa mali uvádzať príkazy s platnosťou pre celý dokument (napr. veľkosť stránky, ...).
(*) \pagewidth{vzd} špecifikuje šírku textu, (*) \pageheight{vzd} výšku
(*) \hcorrection<vzd> , reps. (*) \vcorrectio<vzd> špecifikuje posun obsahu strany k pravému, resp. dolnému okraju pri tlačení textu.
(*) \pageno=... špecifikuje číslo stránky, od ktorej sa má začať číslovať; možno meniť kdekoľvek v texte (ak zadáme záporné číslo, čísluje rímskymi.)
\Monograph ak sa jedná o kapitolu knihy.
Špecifikáciu záhlavia párnej (nepárnej) stránky možno meniť \leftheadtext{...} ( \rightheadtext{...} ), najlepšie hneď po časti \author ...\endauthor (\title...\endtitle). Číslo stránky ostáva v záhlaví. Záhlavie je písané automaticky veľkými písmenami: \rightheadtext\nofrills{...} umožňuje zmeniť toto preddefinovanie. (Analogicky pre \leftheadtext.)
\NoRunningHeads odstraňuje úplne záhlavia stránok, stránky sú číslované centrovane na spodu stránky.
\NoPageNumbers odstraňuje číslovanie strán.
(*) \headline={...} umožňuje špecifikovať umiestnené číslo stránky v takto definovanom záhlaví. Príklad: \headline={\ifodd\pageno{Nepárna strana} \else{Párna strana}\fi}
(*) \footline={...} umožňuje špecifikovať neštandardnú stopu stránky. Pri preddefinovanom štýle sa stopa objaví na stránke len pri súčasnom použití \NoRunningHeads. (Ak chceme mať na stránke zároveň stopu i záhlavie, pri použití štýlu amsppt.sty by sme museli viac vecí predefinovať.)
"Typeset by AmSTeX" na spodu prvej strany je umiestňované ako reklama výrobcu. Odstrániť sa dá priamo v preddefinovanom štýle (čo však nie je moc slušné) alebo napísaním {\catcode`\@=11\gdef\logo@{}}hneď za riadkom \documentstyle. (POZOR, na opačný apostrof!!!)
Existujú 4 rôzne úrovne:
\specialhead ... \endspecialhead - neodsadený nadpis písaný tučne, nasledujúci text pokračuje ako nový odstavec, explicitný zlom riadku musí byť špecifikovaný \\.
\head ... \endhead - centrovaný nadpis písaný kapitálkami, explicitný zlom riadku musí byť špecifikovaný \\.
\subhead ... \endsubhead - neodsadený nadpis písaný tučne, automaticky doplnená bodka za nadpisom, ďalší text pokračuje ďalej v riadku. Pre explicitnú špecifikáciu zlomu riadku platia odstavcové príkazy.
\subsubhead ... \endsubsubhead - nadpis odsadený od okraja ako odstavec písaný kurzívou, automaticky doplnená bodka za nadpisom ďalší text pokračuje ďalej v riadku. Pre explicitnú špecifikáciu zlomu riadku platia odstavcové príkazy.
\def\s{$\backslash$} \specialhead Toto je \s specialhead nadpis \newline A takto pokračuje ďalší text. \head Toto je \s head nadpis \endhead A takto pokračuje ďalší text. \subhead Toto je \s subhead nadpis \endsubhead A takto pokračuje ďalší text. \subsubhead Toto je \s subsubhead nadpis \endsubsubhead A takto pokračuje ďalší text.dáva
Existujú 4 rôzne okolia, líšia sa veľkosťou odsadenia od ostatného textu, výberom písma. Žiadna časť nasledovaná v {...} hneď po názve okolia nie je odsadená, bodka za touto časťou sa dopĺňa automaticky. Až na okolie \proclaim je ostatný text písaný románskym písmom.
\proclaim{...} ... \endproclaim - časť v {...} je tučne, zvyšok šikmým písmom.
\definition{...} ... \enddefinition - medzerovanie, font na písanie {...} rovnaké ako v \proclaim, zvyšok ale písaný románsky.
\example{...} ... \endexample - úplne rovnaké ako \definition.
\demo{...} ... \enddemo - časť v {...} je písaná kurzívou.
\remark{...} ... \endremark - časť v {...} je písaná kurzívou, nepridáva na konci extra medzeru ako \demo.
\proclaim{1.~Veta} Rovnica $x^n+y^n=z^n$ nemá pre $n>2$ v obore prirodzených čísel riešenie. \endproclaim \demo{Dôkaz} Prenechávame čitateľovi. \enddemo \definition{2.~Definícia} Článok nazveme "slušným", ak obsahuje aspoň jednu definíciu. \enddefinition \example{3.~Príklady} A samozrejme pre zrozumiteľnosť aj normálnemu smrteľníkovi, každý článok by mal mať aj príklad. \endexample \remark{4.~Poznámky} Veď matematika nie sú len vety a dôkazy ale aj rôzne poznámky, komentáre. \endremarkdáva
2$ v obore prirodzených čísel riešenie. \endproclaim \demo{Dôkaz} Prenechávame čitateľovi. \enddemo \definition{2.~Definícia} Článok nazveme "slušným", ak obsahuje aspoň jednu definíciu. \enddefinition \example{3.~Príklady} A samozrejme pre zrozumiteľnosť aj normálnemu smrteľníkovi, každý článok by mal mať aj príklad. \endexample \remark{4.~Poznámky} Veď matematika nie sú len vety a dôkazy ale aj rôzne poznámky, komentáre. \endremark'>
Citácie je vhodné vypisovať v tvare \cite{...} , zátvorky doplní štýl sám. Napr. \cite{K-N, 12} dáva
Pokiaľ sa chceme v texte odvolávať na tagované (číslované) formulky, je vhodné použiť (*) \thetag{...} , ktoré dáva rovnaký tvar nezávisle na momentálne nastavenom fonte.
\qed napíše na mieste, kde je uvedené symbol
Štruktúra \block ... \endblock slúži pre citovani nejakej väčšej časti dokumentu. Citovaná časť je výrazne odsadená od ostatného textu.
Takto predchádza text. \block Toto je doslovná citácia pre dlhšie odstavce, ktorá začala príkazom \block a bude ukončená príkazom \endblock \endblock A takto potom pokračuje ďalší text.dáva
Na výpis položiek slúži prostredie \roster\item ... \endroster kde jednotlivé položky sú špecifikované \item a číslované automaticky. Veľkosť odsadenia položiek a číslovania môžeme meniť pomocou \parindent . (Nefunguje \widestnumber\item podľ popisu v [U] !!!) Pokiaľ chceme nejakú položku očíslovať ináč, používame špecifikáciu \item ... . Napr.
\parindent1cm \roster \item Toto je prvá položka, číslovaná automaticky. \item "\it (i)" Toto je druhá položka číslovaná zvlášť. \item A toto je tretia položka. \endrosterdáva
Poznámky pod čiarou sa píšu pomocou \footnote{...} , teda jednoducho \footnote{V skutočnosti veľmi jednoducho.} . Číslované sú automaticky. \adjustfootnotemark{číslo} zmenší (zväčší) poradové číslo poznámky o danú hodnotu. \footnote"..."{...} označuje poznámku tým, čím mu predpíšeme v úvodzovkách. Medzery pred \ sú ignorované.
K písaniu literatúry má uvedený štýl preddefinované množstvo kontrolslov. Položky jednotlivej referencie môžu byť uvedené v ľubovoľnom poradí: zmeny písma, vkladanie zátvoriek, čiarok a celkovú úpravu zabezpečuje štýl sám.
Zoznam literatúry začína slovom \Refs (napíše centrovane slovo References) a končí s \endRefs .
\widestnumber\no{999} , \widestnumber\key{USA} umožňuje meniť šírku odsadenia literatúry od jej označenia. Preddefinovaná hodnota: šírka dvoch číslic.
Medzi \ref a \endref umiestňujeme položky jednotlivej referencie.
Za \no sa píše číslo referencie (bodka za číslom je doplnená automaticky). Ak chceme referenciu označiť niečím iným, použijeme \key (výraz za \key je automaticky umiestnený do hranatých zátvoriek).
Za \by sa píše autor. Ak máme viac referencií od jedného autora, môžeme v ďalších referenciach namiesto \by použiť \bysame (napíše vodorovnú čiaru namiesto mena).
Za \paper sa píše názov článku.
Za \inbook sa píše názov zborníku, v ktorom bol článok publikovaný.
Za \book sa píše názov knihy.
Za \jour sa píše časopis.
Za \vol sa píše zväzok, diel.
Za \yr sa píše rok vydania.
Za \pages sa píšu čísla stránok, pre jednostránkové články môžeme použiť \page .
Za \publ sa píše vydavateľ.
Za \publaddr sa píše adresa vydavateľa.
Za \eds sa píšu mená editorov ( \ed je možné použiť v prípade 1 editora).
Za \lang sa píše pôvodný jazyk, v ktorom článok vyšiel.
Za \transl sa píše prekladateľ.
Za \toappear napíše text ,(to appear)'.
Za \issue sa obvykle píše číslo zborníku, preddefinovane uvedené kontrolslovo píše ,no.'.
Za \paperinfo napíšeme to, čo má byť napísané hneď za názvom článku.
Za \bookinfo napíšeme to, čo má byť napísané hneď za názvom knihy.
Za \finalinfo napíšeme to, čo má byť napísané na konci referencie. Bodka (príp. bodkočiarka, ak použijeme \moreref) za každou referenciou sa dopĺňa automaticky).
\moreref umožňuje spojiť dve referencie do jednej.
\Refs \frenchspacing \widestnumber\no{9} \ref\no 4 \by V. I. Arnold, A. N. Varchenko, and S. M. Guseuin-Zade \book Singularities of differentiable maps.~{\rm I} \publ ``Nauka'' \publaddr Moscow \yr 1982 \lang Russian \endref \ref\no 6 \bysame \book Mathematical problems in the dynamics of a viscous incompressible fluid \bookinfo 2nd rev. aug. ed. \publ ``Nauka'' \publaddr Moscow \yr 1970 \lang Russian \transl English transl. of 1st ed. \book The mathematical theory of viscous incompressible flow \publ Gordon and Breach \publaddr New York \yr 1963; rev. 1969 \endref \ref\no 7 \by P. D. Lax and C. D. Levermore \paper The small dispersion limit for the KdV equation.~{\rm I} \jour Comm. Pure Appl. Math. \vol 36 \yr 1983 \pages 253--290 \nofrills\finalinfo (overview) \moreref\paper {\rm II} \jour Comm. Pure Appl. Math. \vol 36 \yr 1983 \pages 571--594 \moreref\paper {\rm III} \jour Comm. Pure Appl. Math. \vol 36 \yr 1983 \pages 809--829 \endref \widestnumber\key{OSHE} \ref\key OSHE \by S. Osher \paper Shock capturing algorithms for equations of mixed type \inbook Numerical Methods for Partial Differential Equations \eds S. I. Hariharan and T. H. Moulton \publ Longman \publaddr New York \yr 1986 \pages 305--322 \endref \nonfrenchspacing \endRefsDáva na výstupe:
Pokiaľ pripravujeme knihu, môžeme pomocou preddefinovaného štýlu písať i jednotlivé kapitoly knihy (nezabudnúť na \Monograph pri preambulových príkazoch), čím budeme mať zabezpečenú jednotnú úpravu knihy. Nasledujúci príklad ukazuje štandardnú úpravu kapitoly knihy:
\documenstyle{amsppt} \Monograph \topmatter \title\chapter{4} Matrix Algebras \endtitle \endtopmatterktorý vyzerá:
\documentstyle{amsppt} \Monograph \topmatter \title Contents \endtitle \endtopmatter \document \toc \title Preface \page{vii} \endtitle \title Chapter{1} Matrix Algebras \page{1} \endtitle \head Symmetrical functions \page{1} \endhead \vdots \title Bibliography\page 307 \endtitle \endtoc\newline \enddocumentV knihe je v záhlaví ľavej strany použitý názov nasledujúci po \title, v záhlaví pravej strany vždy aktuálny text z \head. Pokiaľ uvedené názvy sú príliš dlhé, používame \leftheadtext{} a \rightheadtext{} analogicky ako pri článkoch. V knihe sa tiež líši písanie preddefinovaných okolí: \head je písaný tučne (namiesto kapitálok), okolia \proclaim , \definition , \remark , \demo a \example sú písané analogicky ako pri článkoch, ale sú navyše odsadené od ľavého okraja.